Dnes večer chodí svätý Mikuláš a dobrým deťom rozdáva darčeky. Tie, čo poslúchali menej a majú na rováši viac zlých skutkov, sa musia uspokojiť s cibuľou či uhlím. Šikovnejšie vedia, že zo svojich hriechov sa môžu vykúpiť aj peknou básničkou, ktorou obmäkčia srdce sv. Mikuláša. Ak na urovnanie svojich hriechov nepotrebujete práve celého Homéra, ponúkame vám pár tipov - kým sv. Mikuláš príde aj k vám, zvládnete sa jednu básničku určite naučiť.
Mikuláš, Mikuláš, čo v tom vreci schovávaš?
Sladkosti a cukríčky, len pre dobré detičky!
Ak môžem byť taká smelá, aj ja by som prosiť chcela.
Nie však žiadne haky-baky, chcela by som strojček taký,
ktorý mňa a našu Milku naučí hneď násobilku.
Na svätého Mikuláša, neučí sa, neskúša sa,
každá päťka odpúšťa sa.
Mikuláš, Mikuláš, priateľ náš starý,
každý rok nosievaš do okien dary.
Mikuláš, Mikuláš, ty veľký svätý,
každý rok myslievaš na dobré deti!
Vitaj, vitaj, Mikuláš, čo v batohu pre nás máš?
Cukríky i čokoládky a či dáky perník sladký?
Celý rok sme poslúchali, aj si uši umývali.
Žiaden z nás sa nebil veru, na kolene nemal dieru.
Tak ako sme sľúbili, všetci sme sa ľúbili.
Rýchlo, rýchlo rozbaľ vrece, nikto z nás už čakať nechce.
Celý kraj sťa striebro svieti. Príď, Mikuláš, prosia deti.
Chytro sadaj na sane, v školičke ťa čakáme.
Ukážeme ti, čo vieme, rozprávočky rozpovieme,
prednesieme pekný verš, nakreslíme čo len chceš.
Nič to zato, že sme malí, statočne sme pracovali.
Ponáhľaj sa, Mikuláš, ponáhľaj sa medzi nás.